Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1275. Pôvodne patrila Diviackovcom, v 16. storočí Ulfalušiovcom a neskôr tu pochádzajúcim Rudnaiovcom.
Miestni obyvatelia sa zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom. Svedčí o tom aj jedna časť obecného znaku. V dolnej polovici pečatného poľa z r. 1858 je totiž vyrytá pažiť, na ktorú je postavený snop, čerieslo a lemeš. V hornej polovici pečatného poľa je opäť pruh, ktorý treba tiež považovať za pažiť. Na nej sú tri kopce. Z dvoch krajných vyrastá košatý strom, prostredný kopec preskakuje jeleň. Kruhopis pečatidla znie : SI (gillum) POSS (essionis) DEVEK (!) RUDNO : INC (omitatu) NITR (iensi) 1858.
Už latinský kruhopis nasvedčuje tomu, že opísané pečatidlo malo prinajmenej o sto rokov staršiu predlohu. Pretože košatý strom sa nachádza aj v rodovom erbe Rudnaiovcov, predpokladáme , že v ňom korení obsah hornej polovice obecného symbolu.
Pečatidlo z roku 1858 obec určite používala až do začiatku minulého storočia. Pravdepodobne od roku 1888 ju v kancelárskej praxi obmedzila nápisová pečiatka s textom NYITRA VÁRMEGYE NYITRA- RUDNÓ KIS KÖÉG PRIVIGYEI JÁRÁS. Tento názov (Nitrianske Rudno v maďarčine) si obec osvojila práve v spomenutom 1888. K premenovaniu obce na Diviacke Rudno došlo v roku 1910. Nová nápisová pečiatka so spomenutým obnoveným názvom v maďarčine definitívne vylúčila z používania staršie erbové pečatidlo. Text tejto novšej pečiatky, ktorú pre obec vyhotovil budapeštiansky kovorytec Ignác Felsenfeld, znie : NYITRA VÁRMEGYE DIVÉKRUDNÓ KÖZSÉG *1910* .
Za erb Nitrianskeho Rudna bol navrhnutý modrý štít, v ktorého dolnej polovici je na zelenej pažiti zlatý (žltý) snop, čerieslo a lameš. V hornej polovici štítu zo zelenej pažite vyčnievajú tri kopce. Z dvoch krajných kopcov vyrastá 1 - 1 zelený košatý strom, stredný kopec preskakuje zlatý (žltý) jeleň. V tejto podobe je erb Nitrianskeho Rudna historický, heraldický a po obsahovej stránke je v slovenskej obecnej erbovej tvorbe jedinečný.